Ak poviete Ázia, väčšina ľudí si hneď predstaví ekonomicky sa vzmáhajúce obry, Čínu alebo Indiu - či obidve krajiny spolu. Alebo si pomyslia na jadrový program Severnej Kórey, niektoré teroristické incidenty alebo humanitárne dôsledky posledného zemetrasenia alebo cunami. Často sa však vynecháva - alebo tak trochu podceňuje - Japonsko.
Je to také zvláštne, pretože Japonsko je stále druhou najväčšou ekonomikou na svete, s HDP vo výške 5 biliónov USD - viac ako Čína a India spolu. Napriek relatívne skromnej miere japonského hospodárskeho rastu je tamojší HDP per capita asi 38-tisíc USD, viac ako desaťnásobok tohto ukazovateľa v Číne a aj v Indii.
Generálna obnova
VJaponsku sa navyše dejú významné pohyby, ktoré naznačujú ekonomické zmeny, ale aj zmeny v oblasti bezpečnosti. Posledné desaťročie minulého storočia bolo možno stratenou dekádou, ale japonské hospodárstvo začalo s rekonvalescenciou. Momentálne rastie o dve percentá ročne a je pyšné na niekoľko firiem, ktoré sú naozaj globálne a veľmi úspešné.
Zmeny v zahraničnej a bezpečnostnej politike sú oveľa zreteľnejšie. Japonská obranná agentúra bola v januári povýšená na riadne ministerstvo. Japonsko dnes na obranu dáva viac ako 40 mld. USD ročne a udržuje si jednu z najrôznorodejších a najmodernejších armád na svete. Približne 1 000 japonských vojakov je v Iraku a v okolí. Myslitelia, novinári a aj politici teraz o japonskej úlohe vo svete hovoria a píšu veci, ktoré by boli pred desiatimi rokmi nemysliteľné.
Výzvy pre Japonsko
Ale nie všetci tieto zmeny vítajú. Štáty susediace s Japonskom, kde sa stále darí obavám vyplývajúcim z 2. svetovej vojny a z neschopnosti Japonska adekvátne pristupovať k svojej histórii, bude znepokojovať rast japonského nacionalizmu. Lenže aktívnejšie a schopnejšie Japonsko, so "žulovou" demokraciou a prosperujúcou ekonomikou, tak práve takéto je v najlepšom záujme svojich susedov. Nebezpečenstvom nie je oživenie japonského militarizmu, ale skôr Japonsko neschopné a neochotné urobiť svoj diel práce pri riešení regionálnych a globálnych výziev, ktorým Ázia čelí.
Japonsko musí ešte stále otvárať a reformovať ekonomiku, skvalitňovať armádu a uvoľňovať svoje sily do mierových misií s nízkou intenzitou, ale vysokou personálnou náročnosťou. Siahajúcou od prevencie genocídy cez budovanie štátu až po udržiavanie mieru. Takýchto misií bude čoraz viac potrebné organizovať na širšom Strednom východe a v Afrike.
Vzťahy s Čínou a so svetom
Japonsko a Čína si musia vybudovať moderný vzťah. Narastajúci počet návštev na najvyššej úrovni je potešujúcim javom, ale je to ešte málo. Obchodné a a investičné toky sa dajú rozšíriť, ale podmieňujú to dobré politické vzťahy. Oba štáty by sa mali zaviazať , že diplomatickými metódami vyriešia spory o prírodné zdroje v pobrežných vodách. A ako podpora tohto úsilia by mali byť všetky formy vzájomnej výmeny - vojenské, vzdelávacie, turistické.
Svet musí rovnako zobrať do úvahy význam Japonska. Japonsku by sa už kvôli 60 rokov starým udalostiam nemalo odopierať spravodlivé zaobchádzanie. Nejestvuje dôvod, prečo by Japonsko nemalo mať stále kreslo v Bezpečnostnej rade OSN.
Príklad Francúzska a Nemecka
Japonsko by rovnako malo byť riadnym členom ázijských regionálnych spoločenstiev. Ázia je bohatá svojou dynamikou, ale relatívne chudobná na vplyvné politické, ekonomické a bezpečnostné inštitúcie, na rozdiel od Európy, ktorej chýba dynamika, ale inštitucionálne je ťažká váha. Francúzsko-nemecký vzťah, centrum veľkej časti konfliktov 20. storočia, dnes tvorí jadro modernej Európy. Tento istý cieľ by mal platiť pre Čínu a Japonsko.
Agenda je prakticky neobmedzená - sú v nej obchod a investície, energia a zmena klímy, budovanie dôvery v bezpečnostnej sfére. Nové regionálne inštitúcie by mohli mať základ na doterajších inštitúciách (napríklad na šesťstrannej konferencii riešiacej jadrový program KĽDR), alebo začať od Adama...
Rola pre Biely dom
Navyše tak ako USA stále hrajú významnú úlohu v Európe, mali by takisto vystupovať ako ručiteľ stability Ázie a zdroj regionálnej prosperity. Aliancia USA - Japonsko je pre americké postavenie v Ázii kľúčová. Cieľom nie je vziať Japonsko do nejakej protičínskej koalície, ale skôr posilniť hĺbku aj šírku americko-japonskej kooperácie. Obidve tieto krajiny majú dôvody tento cieľ realizovať, vzhľadom na severokórejský raketový a jadrový program, terorizmus a iné mnohé výzvy narušujúce stabilitu vo svete. Je potrebné iba uvítať nástup Japonska, ktorý ho robí čoraz viac schopným a ochotnejším vystupovať ako partner USA pri riešení regionálnych aj globálnych výziev.
Copyright: Project Syndicate, 2007., www.project-syndicate.org
Richard N. Haas, predseda americkej Rady pre zahraničné vzťahy